Špeciálny pedagóg
Dyslexia
Porucha prejavujúca sa v čítaní. Úroveň čítania je nižšia než všeobecná inteligencia. Môže postihovať rýchlosť, techniku, presnosť čítania a porozumenia textu.
Prejavy:- zámena opticky podobných písmen napr. b-d, s-z, m-n, u-n …
- zámena písmen, ktoré sú akusticky podobné napr. b-p, ž-š, t-d, s-z, k-g…
- zámena funkčne podobných písmen, napr. samohlások a-o-e-u, spoluhlások h-k-l
- zámena poradia písmen v čítaných slovách
- vynechávanie písmen, vkladanie samohlások do spoluhláskových skupín, vynechávanie akejkoľvek časti slova
- ťažkosti pri prechode od slabikovania k plynulému čítaniu
- nerozlišovanie kvality písmen, slabík (zanedbávanie dĺžňov, nesprávne čítanie mäkkých a tvrdých slabík di, ti, ni, li, dy, ty, ny, ly, prípadne zámena týchto slabík)
Odporúčania:
Práca s textom:
- spočítavanie riadkov
- vyhľadávanie a prečítanie najdlhšieho, najťažšieho slova, slova obsahujúceho písmeno m alebo iné písmeno
- prečítanie slova začínajúceho, resp. končiaceho na písmeno a alebo iné písmeno
- prečítanie iba prvých, resp. posledných písmen v slovách
- prečítanie napr. druhého slova v treťom riadku
- prečítanie jednej vety a naučenie sa jej naspamäť
Čítanie textu:
- čítanie v dvojiciach
- striedavé čítanie po slovách, resp. vetách (rodič – dieťa)
- hromadné čítanie
- aplikácia zaujímavej metódy čítania SFUMATO – splývavé čítanie – prenos zmyslových informácií a ich spracovanie
Dysgrafia
Znížená schopnosť až neschopnosť osvojiť si zručnosť písania. Porucha postihuje grafickú / formálnu stránku písomného prejavu, nie obsahovú.
Prejavy:
- nedodržiavanie veľkosti a tvaru písmen
- dysgrafik si často nepamätá tvar písmena, dlho si naň spomína, nevie ho napodobniť
- nesprávny sklon písma
- zrkadlové tvary písmen
- zámeny písmen, najčastejšie sa vyskytuje zámena a/o, m/n, b/d, t/d, z/s, p/b, h/ch, k/g, š/ž, h/k/l.
Odporúčania:
- dôležitou súčasťou práce so žiakom s dysgrafiou je rozvoj grafomotoriky, ktorá obsahuje cvičenia hrubej motoriky (pohyby trupu, hlavy, končatín) a jemnej motoriky (pohyby ruky, prstov) Pri rozvíjaní hrubej motoriky sú odporúčané pohyby paží, mávanie, krúženie, upaženie, vzpaženie, krúženie predlaktím a pohyby dlaní (vpred, vzad, vpravo, vľavo, mávanie, kývanie, zovieranie dlane v päsť a otváranie). Je nutné, aby všetky cvičenia boli realizované hravou formou.
- na cvičenie jemnej motoriky sa osvedčili modelovanie, vytrhávanie, skladanie z papiera, navliekanie korálikov, maľovanky
- účinné sú aj cvičenia prstami, dlaňami a opakovanie pohybov rúk po rodičovi, resp. učiteľovi, ktorí majú dbať na správne držanie písacieho nástroja, ak je to potrebné dieťa môže využívať špeciálne násadce na pero
- samotnému písaniu by mali predchádzať uvoľňovacie a prípravné cviky. Dnes je už k dispozícii veľké množstvo pracovných zošitov, ktoré pomôžu s realizáciou uvoľňovania a prípravy na písanie nenásilnou, hravou formou
- dieťa s dysgrafiou nepreťažujeme častým a dlhým písaním, uprednostňujeme krátke a častejšie cvičenia
- postup pri náprave je zameraný na rozvíjanie jemnej a hrubej motoriky, správne uskutočnenie uvoľňovacích cvikov, správne držanie písacej potreby, predchádzanie nesprávnym návykom a nesprávnym tvarom písmen. Pri nácviku písmen sa zapája kinestetická pamäť (písanie so zatvorenými očami). Nevyhnutné je rešpektovať tempo písania dieťaťa, môžeme tým predísť ďalším ťažkostiam.
Dysortografia
Porucha učenia prejavujúca sa v pravopise, nepostihuje celú oblasť gramatiky, týka sa len tzv. dysortografických javov.
Prejavy:
- ťažkosti v diferenciácii mäkkých a tvrdých slabík dy/di, ty/ti, ny/ni, ly/li
- písanie slabík di, ti, ni, li, de, te, ne, le s mäkčeňom
- problematika krátkych a dlhých samohlások
- nerešpektovanie poradia písmen v slovách, vynechávanie písmen
- nezvládnutá analýza viet, spájanie slov vo vetách
Odporúčania:
- rozvíjanie sluchového vnímania (členiť vetu na slová, určiť ich počet, poradie, deliť slová na slabiky, deliť slabiky na hlásky, vyhľadávať slová, ktoré majú určitú hlásku, slabiku, podčiarkovanie správne napísaných slov)
- zvládnutie analýzy a syntézy slov (písané aj ústne)
- cvičenia na rozlišovanie dy – di, ty – ti, ny – ni
- cvičenia na rozlišovanie krátkych a dlhých samohlások
- cvičenia zrakového vnímania (rozlišovanie pozadia a figúry, hľadanie predmetov v triede, vonku, vyfarbovanie plôch, skladanie puzzle, rozstrihaných obrázkov, hľadanie toho, čo na obrázku pribudlo, čo zmizlo zo stola, obkresľovanie obrázkov, porovnávanie dvojíc obrázkov, cvičenia jemnej a hrubej motoriky
Dyskalkúlia
Ide o významne narušenú štruktúru vlôh pre matematiku pri normálnej úrovni a štruktúre všeobecnej inteligencie. Dyskalkúlia znamená zaostávanie v schopnosti rozumieť matematickým pojmom, vzťahom a uplatňovať ich pri riešení matematických úloh.
Prejavy:
- nedokáže primerane matematicky manipulovať s konkrétnymi alebo nakreslenými symbolmi
- má ťažkosti zoradiť predmety podľa veľkosti, dĺžky atď.
- nevie určiť rad čísel usporiadaných podľa určitého princípu napr. číselný rad v smere vzostupnom a zostupnom, násobky čísel, párne a nepárne čísla
- nie je schopné prečítať viacmiestne číslo s nulami, čísla napísané zvisle
- má ťažkosti pri písaní viacmiestnych čísel (píše ich v opačnom poradí, zabúda písať nuly)
- nie je schopné prevádzať matematické operácie – sčítanie, odčítanie, násobenie…
- v geometrii sa objavujú problémy pri rysovaní a ťažkosti v diferenciácii geometrických tvarov
Odporúčania:
- pre postupné odstraňovanie ťažkostí je charakteristické pomalé tempo
- postup po malých krokoch, systematické opakovanie
- veľmi dôležitá je manipulácia s konkrétnymi predmetmi sprevádzaná slovným komentárom
- vždy, keď je to možné využívame názorné pomôcky a číselný rad, názorné vyjadrenie zadania slovných úloh
- dieťa môže pracovať s matematickými tabuľkami, kalkulačkou (ich používanie je nutné nacvičiť)
- pracovné postupy rozplánujeme na menšie kroky
ZDROJE:
Michalová, Z.: Specifické poruchy učení na druhém stupni ZŠ a na školách středních, Tobiáš 2004
Zelinková, O.: Poruchy učení, Portál 2003
Pokorná, V.: Teorie a náprava vývojových poruch učení a chování, Portál 2010
Novák, J.: Diagnostika špecifických porúch učenia, Psychodiagnostika 2002